Ako by mali rodičia pristupovať k tomu, že dieťa nesplnilo ich očakávania na vysvedčení ?

Odpoveď je naznačená už v otázke – sú to rodičovské očakávania, ktoré dieťa nesplnilo. Rodičia by mali oddeľovať svoje očakávania od očakávaní dieťaťa a od osoby dieťaťa. Môžu sa pýtať: sú moje predstavy rovnaké ako predstavy môjho dieťaťa? Vychádzajú z jeho reálnych možností? Ako vníma dieťa svoje výsledky? Odrážajú známky primerane venovaný čas, snahu a námahu, ktorú dieťa počas polroka vynaložilo? Rodič, ktorý dobre pozná svoje dieťa, má aj primerané nároky. Netlačí na dieťa, ani ho nenechá ísť pod svoje možnosti. Okrem toho očakávania by si mali povedať s dieťaťom na začiatku polroka, priebežne ich vyhodnocovať a upravovať. Nenechávať si to na poslednú chvíľu. V úvode som napísala, že by mali rodičia oddeľovať očakávania od osoby dieťaťa. Myslela som tým, že známka nerovná sa dieťa. Aj dieťa, ktoré nedosahuje úspechy v školskom prospechu, je hodnotné ako osoba, osobnosť. Túto hodnotu máme všetci už len preto, že sme ľudskými bytosťami-nepotrebujeme si ju nijako zaslúžiť, ani ju dokazovať, ani známkovať.

Sú očakávania rodičov, čo sa známok ich detí týka, prehnané? Mnohé môžu pociťovať tlak, respektíve stres?

Za mnohými úzkosťami, strachmi a zlyhaniami, ktoré neskoršie môžu vyústiť do depresií, sa často skrývajú prehnané očakávania rodičov. Mnohé z nich najčastejšie pramenia z rovnakej výchovy, ktorú zakúsili rodičia, keď boli sami deťmi a nevedia, aký iný postoj môžu zaujať, lebo to tak sami nezažili. Ďalšie vychádzajú z predstavy, že moje dieťa musí byť lepšie ako ostatné, dieťa vtedy slúži skôr ako vec, s ktorou sa chcem pochváliť pred rodinou, susedmi, kolegami. S tým úzko súvisí nižší pocit vlastnej sebahodnoty rodiča – keď ho nemá dostatočne vybudovaný znútra, odvodzuje si ho od vonkajších znakov.

Čo môžu rodičia urobiť, by predišli zlyhaniu svojho dieťaťa v školskom prospechu?

Známky by sme nemali rozdeľovať na dobré a zlé, skôr by sme ich mali brať ako informáciu o tom, ako si dieťa v danom predmete počas školského roka vedie – čo sa mu darí, v čom sa treba zlepšiť, čo sa dá robiť inak, čo treba prijať (napr. pri zohľadnení rozumových schopností dieťaťa). Priebežne sledovať prospech dieťaťa a včas ísť do školy konzultovať výsledky s učiteľom. Komunikácia by mala byť zameraná nie na dokazovanie si, kto má väčšiu pravdu, ale na porozumenie a hľadanie spoločných stratégií zameraných na riešenie. Deťom aj rodičom odporúčam, aby si našli iné oblasti, kde sa môže dieťa realizovať a zažiť úspech, napr. šport (resp. akýkoľvek druh pohybu), tvorivé a umelecké aktivity, pomoc v domácnosti či starostlivosť o domáce zvieratko.